Loading...
História

Dovetok k článku Jožka Sopirjaka – HISTÓRIA MODELÁRSTVA V HUMENNOM

Mgr.Štefan Andoga

Vážení humenskí modelári !

Nepatrím medzi špičku v leteckom modelárstve, ale od roku 1957 s prestávkami počas štúdií a ZVS

som aktívny doposiaľ a lietam F3F, F5J, RC XXL,veľké rakety akrobaty, vrtúľniky, dróny a ďalšie

druhy modelov. Už niekoľko desaťročí organizujem veľké modelárske súťaže ,najmä kategórie F3F na Dobšinskom kopci-Gugli a podobne. Ale nie o tom chcem písať,ale rád by som do histórie najmä

humenského leteckého ale nielen leteckého chcel pridať aj moje spomienky na túto podľa mňa slávnu minulosť. V Humennom u Styka bola Mekka modelárstva v Humennom a to zásluhou našich učiteľov na ukrajinskej škole, Emeljana Nebesného-učil nás pracovné vyučovanie,Emila Gavulu, výborného pilota a inštruktora Aeroklubu Kamenica nad Cirochou -bol naším vychovávateľov na internáte,a ktorému som každú nedeľu,keď lietal v Kamenici nosil pešo po koľajniciach z

Humenného obedy.

Nikdy nezabudnem,keď som ako tanečník detského súboru pri škole,tancovali sme nejaký tanec oslavujúci budovanie novej spoločnosti z rekvizitou modelu lietadlá Šohaj VT 125,ktorý mi dal Emil Gavula na tento tanec,nešťastnou náhodou som ho polámal,a keď som ho vracal Emilovi, trocha polepený, tak mi nič nepovedal a ešte ma pochválil,že som to dobre opravil,i keď ta oprava bola hrozná.

Ale teraz trocha k Zbojnému,kde sme vyrastali a „modelovali“.Vyrezávali sme z borky sosny plávajúce lode,skoro všetky lipy na okolí sme povyrezávali a zhotovovali sme z nich plachetníce, ktoré sme počas letných prázdnin predvádzali návštevníkom našej zbojanskej priehrady,najmä v sobotu a nedeľu keď tam bolo najviac turistov a kúpajúcich sa.

Spomínam si ako sme lepili modely lietadiel,keď ako hlavne lepidlo sme používali glej,ktorý sme najprv varili a potom rýchlo lepili aby nezhustol a aby sme opäť nemuseli variť. Pamätám sa keď som lepil svoju Kavku,nie na nejakej pevnej podložke ale rovno na tráve na záhrade u Jožka. Lomenie /vzpätie uší/ krídla Kavky v mieste kde sme to napasovali sme obkrúcali obyčajnou niťou a lepili mazľavým glejom,bola to hrôza. Ale Kavka lietala i keď časy letu boli veľmi malé ale nás to tešilo,že to letí. Ďalej sme vyrábali rakety,s kovových rukoväti na metly,ktoré sme zhabali mame,naplnili sme to sanitrou a cukrom,tryska bola zhotovená z uzáveru piva a klincom bola vyhotovená tryska a hybaj na štart,ktorý nebol nikdy úspešný, nakoľko tlak vo valci rakety pri horení bol vysoký a tak došlo k deštrukcii tela rakety,keď sa v mieste spoja trúbky z metly-táto sa roztrhla a obrovský plameň šľahal krížom krážom ale našťastie vždy sme stihli uhnúť a nikomu sa nič nestalo. Každe prázdniny k nám prichádzali naši kamaráti z Liberca a raz nám doniesli detonačný modelársky motor ATOM, ktorý mal obrovskú dieru v kartery a my sme celé prázdniny do valcovej nádrže motora liali benzín a nijako sme to nevedeli nahodiť,teraz už vieme prečo.

Teraz niekoľko slov o modeli Střizlík, ktorý spomínal Jožko,je to tak ako napísal,ale neviem ako tento model sa dostal mne,ale mne sa nazdal poťah z ťažkého Kábla,tak som ho strhol a potiahol som krídlo ľahším celofánom a to ste mali vidieť,keď sa celofán vypol,tak celé krídlo sa ohlo do písmena „U“ ale konštrukcia to vydržala,ale keď sa ochladilo tak celofán povolil a krídlo sa dostalo do normálnej polohy,tak potom som opäť dal na krídlo osvedčené Káblo.

Náš kamarát/konkurent/ Milan Labik postavil krásny model vetroňa myslím si ,že s rozpätím asi 2 metre a túto stavbu veľmi zatajoval, ale dlho nevydržal a zavolal nás na ich dvor, kde na zemi stal model nafarbený svetlozelenou farbou na dvere,myslím si,že to bola nejaká olejová farba riedená terpentínom,čiže dlhoschnúca a nechal model takto nafarbený schnúť na slnku,ale nakoľko bolo leto a dosť veterno,tak celý model bol pokrytý prachom a pieskom a povrch vyzeral ako brúsny papier. Priznám sa, že lietať tento model sme nevideli,lebo na zalietávanie sme pozvaní neboli. Zalietávanie sme robili na lúkach, ktoré sa volali Diľnici. Bola to pekná lúka,ktorá sa mierne na východ dvíhala ako malý svah. Dobre sa pamätám ,keď Jožko zalietával akýsi vetroň,ktorý mal čumák vyhotovený z hobry a ten po odhodení letel podľa nás veľmi dlho a ďaleko smerom na sever do dediny. Po dlhom hľadaní sme ho našli asi kilometer od miesta štartu nepoškodený. To bolo radosti!!! Na západnej strane dediny Zbojné je kopec Dubrova, ktorá je nad úrovňou dediny asi 100 metrov a my sme z toho kopca púšťali modely smerom na dedinu a tie leteli veľmi dobre. Pokiaľ ma pamäť neklame,tak to asi bolo všetko z našej detskej modelárskej činnosti. Potom nasledovala dosť dlhá prestávka a to počas štúdií na SVŠ v Humennom a na PF UPJŠ v Prešove a potom zas rok vojenčina na RPS v Hrušovanoch nad Jevišovkou, nástup do zamestnania ako učiteľ, najprv Výrava a potom Brzotín. Potom ženba,detí atď. Až v roku 1972 som sa znova na základe popudu Ruda začal venovať najprv voľným modelom a to najmä F1A a to až do roku 1982, keď som sa začal venovať RC modelom – RC V2,F3B,F3F a potom obrom kategórie RC XXL. Tieto kategórie s výnimkou F3B lietam doteraz. Ale o tom možno niekedy inokedy.

Tak ako Jožko v poslednom komentári napísal :S pohnutím mysle som si prečítal reakcie na môj článok. Štefan by iste mohol veľa povedať o mnohých príhodách, osobitne o modelárskej činnosti Ruda, s ktorým sa zúčastňoval na súťažiach v rámci Československa i na medzinárodných súťažiach.“

Ná základe tejto „výzvy“ by som rád spomenul Rudove účinkovanie na Majstrovstvách sveta voľných modelov F1A,F1B,F1C v maďarskom mestečku na Dunaji Ráckeve v júli 1995/22.-28.7./.

Reprezentačnú výpravu vtedy tvorili-čo si pamätám Ing. Magdolen,Tréger, Bučko- F1A, Rado, Jaššo,Petraš-F1B , Rudo a Kapusta -F1C. My sme cestovali Rudovou Ladou 2103 a ostatná výprava na čele zo Šulcom – vedúci výpravy, Jorikom cestovali FIATom Ducato, kde sme sa my z Rudom už nezmestili!!!Cesta do Ráckeve z Brzotína /asi 370km/nám trvalo dosť dlho,lebo sme zablúdili v Budapešti. Správnu cestu sme nejako náhodou našli a do Ráckeve sme prišli iba hodinu pred skončením oficiálneho preberania modelov. Po prebratí modelov a tréningu v nedeľu sme sa zúčastnili slávnostného otvorenia na brehu Dunaja. Otvorenie bolo veľkolepé aj so zoskokom parašutistov,ktorí za dosť veľkého vetra pristali na určenej ploche. Podotýkam,že ja som bol ako oficiálny Rudov pomocník za vlastné,nemal som zabezpečenú stravu a ani ubytovanie a celý týždeň som spal v aute. Ubytovanie bolo v dedine asi 30 minút od miesta lietania. Miesto lietania ÁPAJ PUZSTA- vyprahnutá maďarská step,bez vody ale s obrovskými horúčavami,slabý pitný režim usporiadatelia zabezpečili až po protestoch. Na ploche bolo obrovské množstvo predajných miest s modelárskymi potrebami-dominovali Rusi,ktorý nás prekvapili najmä motormi pre kategóriu F1C,super časovačmi ale najmä bižutériou z kompozitných materiálov. Pamätám sa na jeden prípad,keď izraelský modelár jednému ruskému predajcovi zobral komplet všetko čo mal na predaj za niekoľko stoviek dolárov. Prvý deň -nedeľa bol tréningový a my sme očakávali príchod veľmi dobrého Rudovho kamaráta Jegenija Verbitského, ktorý doniesol kompletnú sadu deväť nových modelov vlastnej konštrukcie -špeciály pre F1C pre americkú výpravu, ktorá prišla z USA bez modelov. Boli to super mašiny s veľkým rozpätím, myslím až dva metre a boli potiahnuté kovovou fóliou!!!- to nikto nemal a ani výprava RF a Ukrajiny. Okrem toho doniesol 10 svojich špeciálnych motorov pre F1C- „vsjo ďla amerikancev“, ako sa vyjadril. Myslím si, že jeden motor stal 1000 dolárov!!! Rudo chcel za každú cenu kúpiť aspoň tri motory – ale 3000 dolárov sme nemali. Po dlhom rokovaní z Evženom sme dohodli sumu 100 dolárov za kus a to s vyjadrením Evžena „toľko dľa druzej z Čechoslovakiji !!!“

Súťažne sa začalo lietať v pondelok a to F1A. Do FLLY OFF/FO/ -Magdolen/9/ a Treger/13/ a Bučko 41.Družstvo skončilo na piatom mieste.

V utorok lietali F1C R. Andoga a P. Kapusta. Mali sme štartovisko hneď vedľa družstva ČĹR/bolo ich tam okolo 20 a veľmi dobré technické vybavenie s rozmiestnenými termickými sondami a snímačmi smeru a sily vetra a to sa všetko graficky zapisovalo a na základe týchto údajov Čiňania dostávali pokyn k štartu-samozrejme mali všetky maxa- celé družstvo vo FO.My s Rudom sme lietali na ich sondy a to tak, keď sa začalo nejaké hemženie v družstve ČĽR,tak ja som vždy roztočil náš/ruský/ zotrvačník -štartér a ihneď po odhodení modelu Číňanom sme štartovali my a to bolo vždy maxo/180/. Po každom letovom kole sme sa posúvali o jedno štartovisko samozrejme spolu s Číňaňmi. Zaujímavosťou /pravidlá FAI/ bolo to,že palivo bolo jednotné -dodané usporiadateľom a pred každým letom, pred športovo-technickým komisárom sme museli prepláchnuť nádrž a až potom natankovať,to všetko pre prípad aby sa nestalo,že niekto použije nitrované -vlastné palivo!!!

Palivo vo fľaštičkách bolo označené menom modelára.

Po základných kolách bol Rudo plný a postup do FO a P. Kapusta na 40. mieste. Družstvo SVK i keď neúplné skončilo na 17.mieste Veľmi dobré fungovala donášková služba, ktorú zabezpečovali chlapci z už odlietanej kategórie F1A.

Podrobnejšie o účinkovaní Ruda v FO píšem nižšie.

Tretí deň, v stredu sa lietala kategória F1B. Do FO postúpili Petráš/15/,Rado/27/ a Jaššo skončil až na 71 mieste z 96 súťažiacich. Družstvo na ôsmom mieste.

Celkové výsledky tu:http://www.lmk215kladno.cz/wp-content/uploads/3_1995.pdf . Rudo lietal veľmi dobre a súťaž bola veľmi vyrovnaná z 55 pilotov do rozlietávania Flly Off postúpilo 37 a medzi nimi bol aj Rudo. Prvé kolo FLLY OFF, nálet- maxo 300 sekúnd, druhé sa letelo na 420 sekúnd. Rudov výsledok 312 sekúnd. Dôvod takéhoto času bol,že sme mali časovač iba na 300 sekúnd, determák kopol pri 300 sekundách .Tu by som chcel povedať ešte jednú zaujímavú vec. Pred druhým rozlietávaním sme požiadali M. Šulca,že zablokujeme časák a obetujeme model/strata modelu/ a potom ZMOS uhradí Rudovi motor Rossi ,žiadosť bola zamietnutá ,preto ten čas. Inač by sme iste s druhým modelom odleteli aj 540 a skončili by sme niekde na piatom, resp. šiestom mieste pri strate aj druhého modelu.

Zatiaľ len toľko. Dúfam,že článok nevyznieva ako samochvála, ale tak to v skutočnosti bolo.

V budúcnosti možno napíšem ako to bolo pri lietaní na M-SSR, ČSSR aj samostatnej SR a na verejných súťažiach.

Brzotín máj 2020

One comment
  1. Avatar
    Jozef Sopirjak

    Niektoré veci som si pripomenul. Glej bol naozaj otrasný. Lepidlo sme si vyrábali aj rozpúšťaním celuloidového pravítka v acetóne Lepidlo obsahovalo aj čierne tyčinky z číslic. Ten model A2 o ktorom písal Štefan, si Milan Labik doniesol ako rozpracovaný zo spomínaného inštruktorského kurzu z Vrchlabí. Doma ho potom “dokončil”.

Napísať odpoveď pre Jozef Sopirjak Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *